Dielo „no man’s heaven“ Evy Schlegel, vytvorené pre inštaláciu v Rakúskom kultúrnom fóre Bratislava, sa zaoberá lietaním/padaním/vznášaním, ako synonymami úspechu/zlyhania v procese umeleckej tvorby. Počas zrodu novej myšlienky začne umelec v mysli lietať, hoci nevie, či je jeho myšlienka v tejto podobe realizovateľná a či nie je odsúdená na neúspech – niečo podobné sa deje aj v procese vedeckého výskumu. Film je obohatený o skúsenosti astronautov a kozmonautov s beztiažovým stavom vo vesmíre a rozpráva o tom, že oslobodenie sa od gravitácie môže pôsobiť aj mätúco. Písmo je vizuálne deformované projekčnou plochou v tvare gule, v ktorej lietajú, padajú a vznášajú sa osoby. Filmové scény sa natáčali v Zürichu, lietajúce osoby sú profesionálni „bodyflyer“, ktorých umelkyňa požiadala, aby mali počas letu na sebe oblek (muž) a šaty (žena).