„Jenny Feldmann patrí ku generácii, ktorá nepozná problém abstraktný, neformálny alebo predmetný. Tieto obrazy majú v sebe špecifické vyžarovanie a silu. Vplyvy mladšieho maliarstva prijímajú, ale zároveň ich ako príjemné osobne a samostatne spracovávajú. Nič nie je vyšpekulované a nič sa neprijíma nestrávené. Jej produkty od iných odlišuje osobná senzibilita  a živá svieža sila. Neklamný pocit pre farby jej bol vždy vlastný a stupňuje ho až do takmer fosforizujúceho svetla.  Nanesené farby sú veľmi zmyselné, haptické, chutné a plné zážitkov. Maľuje, ako keby maľovanie bolo odjakživa jej prapôvodným výrazovým prostriedkom. Za najimpozantnejšie považujem obrazy lesa. Zrútenie dovnútra, extáza pádu mi pripomína Chaim Soutine. Ide o kozmické procesy zmeny, ktoré sa zlievajú do formy, katastrofa veľkých rozmerov znamená zvláštnu zmenu. Les blčí, odoláva výzve horiaceho slnka. Maliarsky výpočet postihnutých druhov zvierat má v sebe čosi naivné, nadvýznamné, odzbrojujúce.“ (Jenny Fedmann bola asistentkou u Franza Westa, Hermanna Nitscha, Erwina Wurma, Herberta Brandla a Huberta Schmalixa).